irátske lode mali všetky možné tvary a rozmery. Neexistovala loď postavená špeciálne pre pirátov. Záležalo na tom, akú loď piráti ukoristili. Mohli si vziať loď na ktorej boli, alebo mohli mať malú loď, napadnúť väčšiu a vziať si ju. Vo filmoch sa vždy ukazujú veľké pirátske galeóny. To preto, lebo režiséri chceli veľkú palubu, aby tam mohli mať súboje so šabľami a veľa ľudí. Ale podľa výskumov historika Davida Cordinglyho, piráti uprednostňovali menšie, jednosťažňové lode. Dnes by sa nazývali plachetnice s jednou veľkou plachtou. Veľmi dobre ozbrojené. Veľmi dobre ozbrojené lode uprednostňovali malé lode s veľkými plachtami, lebo boli rýchlejšie. Mali malý ponor a tak v plytkej vode mohli uniknúť plavidlám s hlbším ponorom a za odlivu ich mohli vytiahnuť na pevninu a zbaviť ich prísaviek. Piráti ako Bartolomew Roberts a Černofúz mali veľké lode. Najlepší piráti sa snažili získať veľké lode. Ale priemerný pirát išiel za niečím menším. Dúfal, že až do poslednej chvíle nezistíte, že sa jedná o pirátsku loď. Veľa pirátskych lodí sa snažilo aby vyzerali ako obchodné lode a plavili sa pod priateľskými vlajkami neutrálnej krajiny, napríklad Holandska, aby vyvolali u obetí falošný pocit bezpečia. Nakoniec prirazili k boku lode, vyvesili vlajku a zaútočili.

Lákavý cieľ

Veľké lode Východoindických spoločností, ktoré premávali s tovarom medzi Európou a Áziou, patrili k najodolnejším, ale aj najlákavejším terčom pirátov. V dávnych časoch bolo najsladším snom nejedného piráta zajať španielsku galeónu, ktorá prevážala poklady zo Severnej do Južnej Ameriky.

Bohaté Východoindické spoločnosti zdobili kormy svojich obchodných lodí, zlatom.

 

 

Stredomorská obchodná loď
(Terakotový model obchodnej lode, 6.stor. pred Kr.)

Nemotorné obchodné plavidlá starovekých Grékov sa nemohli vyrovnať pirátskych galéram prúdnicového tvaru. Obchodné lode poháňala iba štvorcová plachta, takže rýchle pirátske veslice iba hravo dobehli.

Široký a zaoblený trup, aby bolo čo najviac miesta na tovar.

Starogrécka pirátska loď

Na tejto náladovej fotografii je model pirátskej galéry. Starovekí piráti si nevyrábali špeciálne plavidlá, ale využívali tie, čo boli poruke. Hoci používali všetky druhy lodí, uprednostňovali ľahké galéry s malým ponorom, pretože boli rýchle a ľahko sa s nimi manévrovalo. Ak ich niekto prenasledoval, ploché člny im umožňovali plávať aj medzi pobrežnými skaliskami, kam ich väčšie plavidlá nemohli nasledovať.

 

Triréma

Vojnové lode, ktoré Rimania posielali proti pirátom, veľmi pripomínali grécke galéry. Boli to pravdepodobne trirémy prúdnicového tvaru, poháňané troma radmi veslárov (triréma znamená po latinsky trojveslica). Tieto ľahké plavidlá vyzbrojené ostrou baranidlovou provou boli v pokojných vodách Stredozemného mora rýchle a ľahko sa dali ovládať.

V podpalubí bolo horúco a zapáchalo tam.
Veslári rímskeho loďstva neboli otroci, ale slobodní ľudia.
Palubné zábradlie.
Dlhé veslá poháňali trirému vysokou rýchlosťou.

Zlovestné oko

Piráti rímskeho sveta, rovnako ako pred nimi grécki morskí lúpežníci, uprednostňovali rýchle, pohyblivé galéry. Galéra na tejto rímskej freske má na prove namaľované oko, ktoré malo vyzerať korisť. Symbol oka sem azda prenikol z Egypta, kde oko boha Hóra bolo znamením uzdravenia.

Loď dokonalých tvarov

Vikingovia boli vynikajúcimi staviteľmi lodí. Ich neskoršie dlhé člny mali kýl, ktorý zabraňoval prelomeniu lode v silom morskom vlnobití a dovoľoval plavbu na šírom mori, kým iné plavidlá sa tlačili pri pobreží. Vikingské člny boli nielen ľahké a rýchle, ale sa aj jednoducho ovládali. Počas výprav k cudzím pobrežiam mohli bojové lode s plytkým dnom pristáť kdekoľvek. Vďaka kombinácii týchto vlastností boli nájazdy Vikingov mimoriadne ničivé - ich bojové lode sa objavovali celkom znenazdania a hneď nato posádky rýchlosťou blesku vtrhli na pobrežie.

Veľká pravouhlá plachta sa používala na otvorenom mori.
Prova v tvare hlavy hada
Veslá používané v pobrežných vodách a v riekach
Kýl
Kormidlové veslo.

Výpady za more

Škandinávske slovo viking znamená ,,nájazd za more". Na každom dlhom vikingsom člne sa mohlo prevážať až 50 bojovníkov. Aby zastrašili obete, Vikingovia obkladali boky svojich člnov štítmi a neskôr ich zdobili zlatom a striebrom.

 

 

Na čele lode

Berberské pirátske lode nevydržali na mori príliš dlho. Prevážali tak veľa otrokov a bojovníkov, že zásoby potravy im  vystačili iba na šesť, alebo sedem   týždňov. Počas tejto krátkej  plavby sa o navigáciu staral kapitán čiže Rais. Veliteľom  lode, až kým sa loď nevrátila do prístavu, bol však vodca janičiarov - aga.

 

Štíhle beberské galéry dosahovali na krátku vzdialenosť rýchlosť až 9 uzlov (16 km/h)
Pozlátené figúry zdobili kormu lode.
Jediné delo zväčša nepostačovalo.

Aby si loď udržala rýchlosť, otroci ju medzi plavbami oškrabávali a voskovali.
Každé veslo ťahalo šesť otrokov.

 

Kresťanské galéry

Maltskí korzári budovali podobné galéry ako ich moslimskí protivníci. Kresťanské galéry mali dve veľké plachty, menej vesiel a viac diel. Nahými veslármi boli moslimovia, ktorí mali azda - ešte ťažší život ako ich ,, druhovia" a veslami berberských galér. Jeden francúzsky dôstojník poznamenal, že mnohí galejníci sa počas spánku nemohli ani vystrieť, pretože na jednej lavici s rozmermi 3 x 1,2 m ich muselo spať až sedem. Zobrazený model prestavuje galéru maltézskych rytierov, no celkový vzhľad galér sa od 16.stor. takmer nezmenil.

Baranidlo na vrážanie do nepriateľských lodí.
Vyvýšený kastel na prove dovoľoval maltským korzárom zoskočiť na nízku palubu berberských galér.
Ak plachtu nebolo treba, rahno mohli spustiť až na palubu.
Latinský plachta - úzka, trojuhlníková plachta pripevnená na dlhé rahno.
Štíhly, úzky trup prerážal vodu veľkou rýchlosťou.
Vratiplachta zavedená v 18.stor.
Veslá boli hlavným prostriedkom pohybu vpred.

 

Priamo proti vetru

Podobné malé, vyzbrojené  rybárske plavidlá často používali francúzski korzári na konci 18. stor. Výdavky na korzársky výstroj boli vysoké, a tak sa každý kapitán musel snažiť o čo najvyšší zisk. Preto sa niekedy dopúšťali obyčajného pirátstva a prepadávali lode bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť dokonca aj v čase mieru.

Takeláž (lanové a plachtové zariadenie) dovoľovalo lugeru (malej pobrežnej plachetnici) rýchle plávať dokonca aj proti vetru

Jedno z ôsmich lodných diel.

 

Loď plná pokladov

Poklady Nového sveta sa prevážali do Európy na španielskych galeonách. Slúžili na nich zvyčajne posádky v počte 200 mužov, ktorí mali k dispozícii až 60 kanónov. Keďže sa tieto veľké lode vyznačovali masívnou stavbou, odolným dreveným trupom a pevnou takelážou, ťažko sa s nimi manévrovalo. Preto sa aj napriek mohutnej výzbroji často stávali obeťami menších a rýchlejších pirátskych plavidiel. Z bezpečnostných dôvodov sa lode prevážajúce zlato a striebro cez Atlantik združovali do veľkých konvojov v počte až 100 plavidiel.

 

Vyvýšený kastel na prove.>
Pred pirátmi vystríhali lodné hliadky v strážnych košoch vysoko nad palubou.
Galeona, vybavená veľkými štvorcovými plachtami na hlavných sťažňoch, dobre plávala vetrom s vetrom v chrbte. V protivetre však plávala iba pomaly.
Galeona vyzbrojená kanónmi sa vyznačovala väčšou palebnou silou ako pirátske lode, preto sa piráti vyhýbali priamemu stretnutiu a radšej ostreľovali kapitána a posádku mušketami.
Vysoký, viacpalubový kastel na korme, zvyšoval odolnosť lode voči vetru.
Debny s pokladmi boli uložené v podpalubí a strážili ich vojaci.
Kormidlo.
Trup vysoko vyčnieval z vody, pretože galeona nakladala a vykladala tovar v plytkých riekach a zátočinách.
 

Výpady na more

Škandinávske slovo viking znamená ,,nájazd za more". Na každom dlhom vikingskom člne sa mohlo prevážať až 50 bojovníkov. Aby zastrašili obete, Vikingovia obkladali boky svojich člnov štítmi a neskôr ich zdobili zlatom

 

 

Nečakaný útok

Lode prevážajúce zlato a striebro boli najzraniteľnejšie práve na začiatku plavby. Korzári vedeli, že lode po vyplávaní z Karibského mora musia zamieriť na sever, aby chytili priaznivý vietor na návrat do Španielska. Preto vyčkávali pri americkom pobreží, odkiaľ podnikali nečakané útoky na Španielov.

 

Korzárska loď

Prví korzári plávali na malých lodiach, napr. na bárkach s výtlakom 50 až 100 ton a so 40 - 50 člennou posádkou. Neskôr začali používať väčšie obchodné lode s výtlakom 100 až 300 ton, podobné tejto (asi z roku 1588). Lode boli preplnené, pretože časť posádky prestupovala na ukoristené lode, aby zabezpečila ich ďalšiu plavbu.

 

Nižší, štíhlejší tvar korzárskych galeon umožňoval lepšie manévrovanie ako so španielskymi loďami.

Galeona postavená podľa pôvodného návrhu Johna Hawkinsa nemala kastel v prove.

 

Rýchla šalupa

Americkí a bahamskí piráti zväčša križovali pobrežné vody, takže nepotrebovali veľké zaoceánske lode. Namiesto nich si vybrali podobné malé dvojsťažníky alebo šalupy. Pomocou niekoľkých trojuholníkových plachiet, osadených na dlhom čeleni, dosahovali veľkú rýchlosť, no mohli napnúť aj štvorcovú plachtu a využiť tak vietor vanúci zozadu.

Otáčavá takeláž umožňovala dvojsťažníku plachtiť akýmkoľvek smerom s výnimkou priamo proti vetru.

Piráti napínali štvorcovú plachtu na tento hlavný sťažeň vtedy, keď vietor fúkal zozadu.

Čeleň mohol byť takmer taký dlhý ako trup.

Dosky na trupe priliehali tesne jedna na druhú (neprekrývali sa), aby zmenšili trenie trupu vo vode.

Vyhráva rýchlejší

Keďže pirátske lode aj lode ich obetí bývali rozličného typu, neexistoval jediný spôsob útoku. No piráti zvyčajne nemali problémy so získaním prevahy, lebo uprednostňovali malé a rýchle lode: ich korisť - obchodné lode - boli ťažšie stavané a brzdil ich aj ťažký náklad

 

Loď smrti (piráti a otroci)

Počas stredného úseku plavby veľa otrokov zomieralo, preto otrokári napchávali podpalubie až na prasknutie. Panovali tam veľmi zlé zdravotné podmienky a rýchle sa šírili choroby: mŕtvi často ležali celé dni vedľa živých.

 

Pirátska vlajková loď

Piráti používali najrozličnejšie lode. Malé a rýchle šalupy sa ideálne hodili na prepady pri pobreží, kým oveľa väčšie plavidlá, ako napr. takéto trojsťažňové lode s rahnovými plachtami, boli bezpečnejšie na šírom mori. Už sama veľkosť lode stačila vystrašiť mnohé z  vyhliadnutých obetí pirátov takmer na smrť. Táto kresba sa zakladá na jednom známom vraku pirátskej lode Ouidab, ktorá sa potopila pri pobreží Wellfleetu v Massachusetts roku 1717.

Rameno rahna.
Delá na pivotových lafetách sa dali rýchle nabiť a použiť, ale mali krátky dostrel.
V podpalubí bolo veľmi tesno, lebo na lodi museli byť aj piráti nahrádzajúci posádku zajatej lode.
Sudy s pitnou vodou (alebo s kameňmi či štrkom)
Kapitán a zopár iných ,,dôstojníkov" mali kajuty na korme.
Vlajka britského obchodného loďstva bola jednou z mnohých vlajok na palube.

Vysoko na rahnoví

Na pirátskych lodiach sa všetko robilo ručne, iba silou svalov. Posádka musela byť dobre zohratá, aby udržala loď v pohybe. Zachovanie potrebnej rýchlosti vyžadovalo neustálu prácu s plachtami a takelážou.

 

Lode Východoindických spoločností

Obľúbenou korisťou pirátov boli lode Východoindických spoločností, naložené luxusným tovarom. Tieto veľké obchodné lode premávali medzi Európou a Áziou v 17. a 18. stor. Počas plavby do Ázie boli naložené zlatom a striebrom, na ceste z Východu späť do Európy prevážali čínsky porcelán, hodvábny tovar a korenie

 

 

 

Priečky povrazového rebríka umožňovali námorníkom vyšplhať sa nad palubu: z výšky sa mohli lepšie brániť útoku pirátov.
Počas bitky stáli námorníci v hlavnom sťažňovom koši, odkiaľ strieľali na pirátsku loď.
Lode Východoindických spoločností boli silne vyzbrojené proti útoku pirátov.
V rozmernom nákladnom priestore sa prevážali veľké náklady a zásoby na veľa a týždňov, preto bola loď pomalá a nemotorná.

Pekelná pohroma

Takýto pekelný stroj (vpravo) vyslali Angličania proti obyvateľom Saint Mala ako smrtiacu zbraň. Išlo o 26m dlhú loď, doplna naloženú výbušninami. Vďaka pomerne malému ponoru sa mala dostať až k mestským hradbám. Ale všetko dopadlo inak: počas noci určenej na útok loď narazila na skalisko, pušný prach od morskej vody navlhol a výbuch skončil fiaskom.

Zápalné bomby. Rakety. Sudy s výbušninami. Sudy s pušným prachom.

Škuner s košovými plachtami

Americkí korzári používali špeciálne postavené lode, z ktorých obľubovali najmä škunery s košovými plachtami. K nim patrí aj plavidlo zobrazené pred neworleanským prístavom. Tieto veľmi rýchle, pomerne malé lode mali dva sťažne: Menší predný a väčší zadný (hlavný). Pri vetre vanúcom zozadu štorcová plachta na vrchole predného sťažňa zvyšovala rýchlosť lode.

Impozantná Džunka

Piráti prestavali najväčšie čínske džunky na nákladné plavidlá a vyzbrojili ich 10 - 15 kanónmi. Boli to impozantné bojové lode, s ktorými si čínske námorníctvo nevedelo rady. Admirál Cchuen Mao-sun sa v roku 1809 sťažoval: ,,Piráti sú príliš silní, nemôžeme ich zvládnuť našimi zbraňami..."

 

Tri sťažne so štvoruhloníkovými plachtami z bambusových rohoží

 

Kapitán a jeho čeliadka mali kajuty na korme, mužstvo žilo v tesnom podpalubí.

 

 

 

 

 

 

Pantón

Zajatí francúzski korzári sa veľmi báli anglických väzenských lodí, ktoré prezývali pontóny. Jeden z nich v roku 1797 napísal: ,,Posledných osem dní sme už museli jesť psy, mačky a potkany.... denný prídel pozostával iba z plesnivého chleba... hnijúceho mäsa a stuchnutej vody."

Väzni žili vo vlhkom smradľavom podpalubí.
Nadstavba väzenskej lodi mohla slúžiť ako kuchyňa.
Sušiaca sa bielizeň.
Maličké okienka neumožňovali dostatočné vetranie.
Väzenské lode strážili vojaci.

 

Plnou parou vpred

Keď piráti prvý raz zbadali dymiace plavidlá, nevenovali im pozornosť: mysleli si, že na lodiach vypukol oheň. Ich bezstarostnosť však rýchle opadla, keď sa parníky vydali priamo proti vetru - čo plachetnice nedokázali -, aby ich chytili.

 

Ako policajný pes

Keď posádka lode Jej veličenstva Greyhound spozorovala dve lode východne od amerického ostrova Long Island, ešte netušila, s akými nebezpečnými pirátmi bude mať do činenia. Lode patrili obávanému pirátovi Edwardovi Lowovi. Po osemhodinovej bitke Greyhound zvíťazil. v lete roku 1723 postavili pirátov pred súd a 26 z nich obesili.

 

 

 

Lastovička

K rozhodujúcim lovcom pirátov britského námorníctva v 18. stor. patrili mohutné vojnové lode, pripomínajúce pevnosti, ktoré  dokázali rozstrieľať aj najsilnejšie pirátske lode. Medzi ne patrila aj lastovička. Práve ona končila kariéru známeho piráta Bartolomewa Robertsa pri západoafrickom pobreží v roku 1722. Roberts bezhlavo vyplával do boja s vojnovou loďou a skončil s olovom v krku.

Vzhľadom na úsporné opatrenia v námorníctve neboli figúry také dokonalé ako na starších lodiach.

Pirátov z Robertsovej lode zavreli v okovách do podpalubia.

Robertsa zabil kartáčový výstrel jedného z týchto kanónov.

Lastovička so svojimi 50 kanónmi a dobre vycvičenou posádkou ľahko premohla Robertsovu loď Kráľovské šťastie s bandou nezohratých pirátov.