resný vznik pirátskych vlajok je neznámy. Ich pôvod však môžeme istotne určiť. Boli používané na zastrašovanie nepriateľa alebo obete a vlajky boli vyrábané tak aby spôsobovali strach a hrôzu.
Bola to dôležitá časť pirátskej výzbroje, a bola to najlepšia forma psychologického boja. Ak mohol pirát zastrašovať nepriateľa, aby sa vzdal bez boja, potom bolo nebezpečenstvo pre pirátsku posádku menšie a loď obete mohla byť zabratá bez odporu, čo nabralo na jej hodnote. Hrozivé obrázky na vlajkách boli spájané so známym pirátom (a jeho reputáciou), alebo inými špecifickými výstrahami. Napríklad Bartolomew Roberts viedol výpravy proti ostrovným kolóniám Barbadosu a Martiniku, takže v ich vodách používal vlajku s pirátskou postavou (pravdepodobne zobrazujúcou jeho samého) stojacou na dvoch lebkách. Pod jednou z nich boli písmená ABH (A Barbadian's head - Barbadoská hlava) a pod druhou AMH (A Martiniquan's head - Mirtinkská hlava). Hrozba bola jasná a moreplavci z týchto kolónii mohli očakávať nemilosť ak došlo k nejakému odporu.
Identifikovať blížiacu sa hrozbu na mori bola vždy ťažká práca. V 16. Storočí boli kráľovské lode namaľované svojimi národnými emblémami (napríklad Tudorovská ruža pre anglické plavidlá a katolícka ruža pre španielske plavidlá), ale tieto lode ovládali značné námorné flotily, bohaté plavidlá alebo ostatné armádne sily. Na ostatné plavidlá neboli veľmi používané symboly. Namiesto toho národné vlajky alebo prápory boli emblémované. Identifikačné techniky boli prvý krát použité v stredoveku. V 17. a 18. storočí národné symboly sa dostatočne stabilizovali pre a boli vydávané tzv. vlajkové listiny aby boli známe všetkým prístavom.
Na mori tieto symboly indikovali národnostnú identitu, avšak, tam kde boli moria potencionálne priateľské alebo pohostinné, nebolo toto vždy najvernejší spôsob identifikácie. Korzári alebo piráti (rovnako ako aj národné flotily) často používali rôzne vlajky a prápory v záujme nalákať čo najviac nepriateľov. Tak dlho ako boli tieto vlajky nahradzované s príslušným národným emblémom bola aj legitímna vojenská lesť. Najlepšia taktika bolo obvykle predpokladať, že všetky lode sú nepriateľské, hlavne v čase vojny.
Korzári, so schválením ich národnej vlády, sa plavili pod vlastnou národnou vlajkou (napr. kríž St.Georga, alebo po roku 1707 zväzová vlajka pre Anglicko, alebo holandská trikolóra pre Holandsko). V polovici 17. stor. sa korzári plavili pod korzárskymi symbolmi s dodatkom národnej vlajky. Bez nej by boli totiž pokladaní za pirátov. Aj keď pôvod týchto skorých korzárskych vlajok nie je zaznamenaný v 1694 anglická admiralita uzákonila červené sfarbenie, ktoré bolo povinné pre anglických korzárov. Červená vlajka je zobrazovaná v skorých holandských kresbách, ale jej význam nebol zaznamenaný. V dnešných časoch naznačuje červená vlajka nebezpečenstvo a v kontexte 17.stor. korzárstvo, taktiež to znamenalo aby iná loď nevzdorovala. Táto červená vlajka ako bola definovaná admiralitou v roku 1694 bola známa ako "The Red Jack". Čo je vlastne symbol korzárstva a plavidla plaviaceho sa v skoršom storočí. Korzári neskôr zmenili jej význam na "plavbu pod červeným jackom (vlajkou)". V tom čase sa objavil aj nový znak, odkazujúci na čiernu vlajku, ktorá bola zaznamenaná v záznamoch korzárskych akcii po prvý krát v roku 1697. Žlté vlajky boli tiež zaznamenané, avšak nie ako ich známejšia sestra, ale ich presný význam bol v neskorom 17. storočí neznámy, keďže v roku 1700 boli červené a čierne vlajky označované za korzárske. Keď výhody pre legitímne pirátstvo skončili na konci vojny o španielske následníctvo v 1714 mnohí korzári prešli na pirátstvo. Ponechali si staré symboly, ale čierna vlajka sa stala obľúbenejšou. Červená ostala znakom korzárov až do 19. storočia. Vlajka amerických korzárov z 18. storočia bola červená prekrytá horizontálnymi pásmi poskytla inšpiráciu pre časť americkej vlajky. Niektoré záznamy hovoria, že Jully Roger bol prvý.
Keď sa obeť odmietla vzdať, prostá červená vlajka vyletela na stožiar aby ukázala, že budú bez milosti napadnutí.
Názov "Jolly Roger" nie je Hollywoodsky mýtus, ale bol odvedený z mnohých zdrojov. Francúzsky názov pre korzársku červenú vlajku bol Jolie Rogue (Jolly Red), a to bolo zmenené na "Jolly Roger" . Iný možný pôvod prichádza od slova "Roger". V neskorom 17. storočí Anglicko slovo "rogue" používalo v spojitosti s podvodníckym právom a limitovaným tuláctvom (?). Z tohoto vzniklo slovo "Roger" a používalo sa ako slang pre vagabundov, žobrákov a tulákov. Korzárska asociácia spoločne "Morskými žobrákmi" sa vrátili k pôvodnému zneniu Holandských korzárov (a slobodných bojovníkov) z neskorého 16. Storočia. Používalo sa to ako romantickejší názov pre korzárov ovládajúcich Anglický kanál, obzvlášť pre tých z prístavu Dunkirk.
"Jolly Roger" označuje korzársky symbol, či červenú alebo čiernu vlajku. Neskôr to bolo zmenené z korzárskeho symbolu na symbol pirátov. Ešte je tu jedna skutočnosť, ktorá pochádza z faktu, že diabol bol niekedy uvádzaný ako "Old Roger" (vo veľmi volnom preklade "Starý červený") , takže vlajka označovala hnev diabla.
V populárnych legendách, každá pirátska vlajka zobrazuje lebku so skríženými hnátmi, alebo skríženými mečmi. V skutočnosti to boli rozsiahle variácie, skoro každá posádka chcela vlastnú unikátnu vlajku. Prvá zmienka upraveného jednoduchého Jolly Rogera je z roku 1700, kedy francúzsky korzár Emmanuelle Wynne vyvesil čiernu vlajku emblovanú lebkou, skríženú s hnátmi a presýpacími hodinami (Henry Avery (Every) vyvesil jednoduchú lebku so skríženými hnátmi, aj keď s lebkou otočenou na stranu, už počiatkom roku 1696 na oboch - červenej aj čiernej vlajke). Bolo to používané pravdepodobne ešte pred koncom storočia, aj keď o tom nie je žiadny záznam. Mohlo to byť indikované tým, že vlastník sám seba dlho nepovažoval za korzára a bol plnokrvný pirát. Vie sa však, že v nasledujúcom storočí, od roku 1700 ďalšie emblémy na jednoduchej červenej alebo čiernej vlajke boli stále viac spojované s pirátstvom a ostatné odlišné symboly boli spájané individuálne s jednotlivými pirátskymi kapitánmi.
Najobľúbenejší symbol bola lebka, symbol smrti, často používaná v spojitosti s prekríženými hnátmi, alebo inými znakmi smrti (aj keď jedine Edward England vyvesoval lebku s hnátmi v jej čistej forme. Vlajka Christophera Condenta mala tie isté symboly tri krát.) Obe symboly boli obvykle mementom smrti v 16. A 17. storočí pre náhrobné kamene na všetkých Britských ostrovoch. Ostatne symboly pozostávali z kostí, oštepov, mečov, presýpacích hodín, iniciálok, srdcí, prekrížených mečov, krídiel a veľkých pohárov. Za éry, kedy bol symbolizmus v umení a každodenný život bola samozrejmosť, mal každý symbol presný a hneď rozpoznateľný význam. Nezávisle od smrti spojovanej s kosťami, kostrou a lebkami, tancujucími kostrami, myslené ako tancovať džig so smrťou, rezignovaný odkaz plavca, ktorý sa nestará o svoj osud. Toto bol začiatok rastúceho "sklenného" (?) symbolu - hrejúca smrť. Zbrane boli zlé znamenie zabíjania na blízku, kým presýpacie hodiny a krídla označovali, že čas sa kráti (alebo odlieta preč). Všetky tieto symboly môžeme nájsť v dnešných alegorických kresbách smrti, alebo na náhrobných kameňoch.
Tieto symboly boli často kombinované. Na príklad Christopher Moody používal lebku so skríženými hnátmi, vyťaseným mečom a okrídlenými presýpacími hodinami. Edward Teach (Čiernofúz) mal zas vlajku zobrazujúcu rohatú kostru držiacu presýpacie hodiny a oštep vedľa krvácajúceho srdca. K dodatku ABH/AMH vlajky Bartolomewa Robertsa, taktiež mal vlajku zobrazujúcu piráta držiaceho presýpacie hodiny, vedľa kostry zvierajúcej oštep. Rezignovanosť v pirátskom symbolizme je evidentná, a pravdepodobne to pôsobilo takisto na samotných pirátov ako aj na ich obete.
Národné vlajky boli taktiež vyvesované, väčšinou v pokuse ukázať, že piráti chcú byť vždy považovaní za korzárov, ktorí len napádajú loď nepriateľov ostatných národov. Keď boli krajiny v mieri, alebo keď pirát nevlastnil korzársku listinu, to znamenalo veľmi málo alebo nič. V roku 1718 Charles Vane vyvesil anglickú vlajku na jeden sťažeň a čiernu pirátsku vlajku na ďalší. V 1720 Edward England vyvesil čiernu vlajku hlavný sťažeň, červenú na predný sťažeň a anglickú na vlajkovú žrď!
Jolly Rogers bola tvrdá a pripravovaná udalosť, vyrábaná pirátským plachtárom alebo iným členom posádky, ktorý bol zručný v šití. Mnohí Nassauskí piráti dávali svoje vlajky vyrábať plachtárovým vdovám za brandy.
Za prípadné prekladateľské chyby neručím. Slová za ktorými je otáznik som nevedela presnejšie preložiť a tak nemusia mať práve tento význam.
Zdroj: The Salacious Historian's Lair
| vlajka | |
 |
('Blackbeard') |
 |
|
 |
|
 |
|
 |
|
 |
John
Rackham ('Calico Jack') |
 |
('Black Bart') |
 |
|
 |
|
 |
|
 |
|
 |
|
 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|