ivot na pirátskej lodi bol plný kontrastov. Dobývanie koristi síce prinášalo chvíle veľkého vzrušenia a hroziaceho nebezpečenstva, medzitým však ubiehali celé týždne ubíjajúcej nudy. Nečudo, že medzi členmi posádky vznikali hádky. Ak mal kapitán zvládnuť nudu a nespokojnosť členov svojej posádky, jeho rozkazy museli vzbudzovať rešpekt alebo strach. Mnohé pirátske posádky pritom predstavovali demokratické spoločenstvo. Ak sa piráti nevedeli dohodnúť na kurze lode, hlasovalo sa. Ani funkcia kapitána nebola celkom istá. Ak s ním posádka nesúhlasila, konali sa voľby nového kapitána.

Tradičný námornícky korbáč sa nazýval ,,deväťchvostá mačka". Trestaný člen posádky si ju musel pripraviť sám: rozplietol lano na tri hlavné pramene, každý z nich rozplietol na ďalšie časti a všetky pramienky na koncoch zauzlil. Každú ,,mačku" použili iba raz - pri ďalšom bičovaní by zakrvavené šnúry mohli zavliecť do rán infekciu.

Keď piráti zajali nejaké plavidlo správali sa k dôstojníkom rovnako ako sa predtým dôstojníci správali k vlastnému mužstvu. Kapitáni, ktorí dovtedy trestali i to najmenšie porušenie disciplíny bičovaním, mohli na pirátskej lodi okúsiť tento výchovný prostriedok na vlastnej koži

Hoci si piráti cenili služby lekára, pri vážnych poraneniach sotva mohol urobiť viac ako zašiť rany. Chirurgický zákrok takmer vždy viedol k nezvládnuteľnej infekcii a k smrti postihnutého. Chirurg nosil so sebou podobnú súpravu nástrojov a okrem toho používal pílku na amputáciu roztrieštených končatín.

Na pirátskych lodiach sa všetko robilo ručne, iba silou svalov. Posádka musela byť dobre zohratá, aby udržala loď v pohybe. Zachovanie potrebnej rýchlosti vyžadovalo neustálu prácu s plachtami a takelážou.

Na mori sa venovalo veľa času rozličným opravám. Napr. plachty vyžadovali ustavičné plátanie na miestach, kde sa treli o sťažne a laná. Pri pretláčaní ihiel cez tuhé konopné plachty používali piráti na ochranu rúk koženú ,,dlaň".

Všetci námorníci vedeli rozplietať a spletať laná, ale piráti náhradné časti radšej kradli. Keď Bartolomew Roberts zajal loď Kráľ Šalamún, jeho posádka vyhádzala náklad do mora, zato laná a plachty si privlastnili.

Po búrke alebo boji posádka opravovala laná a plachty poškodenej lode. Basil Ringrose opisuje udalosť z roku 1679: ,,Zo španielskej koristi sme vybrali kusy vrecoviny a ušili sme z nich plachty brámovej čnelky."

Na každej pirátskej lodi žili celé populácie potkanov. Obťažovali nielen posádku, ale požierali zásoby a dokonca sa dokázali prehrýzť trupom lode, takže sa mohla potopiť.