1540 - 1596

o smrti Johna Hawkinsa prebral velenie Francis Drake.

    Najvýznamnejšou plavbou Francisa Drakea bola výprava po stopách Magallienša, spestrená korzárskym útokom na španielske tichomorské loďstvo. Hlavným motívom tejto plavby bola jeho nenávisť k španielom, podporovaná ctižiadostivosťou a obdivuhodnou odvahou. Drake si svoju vrcholnú korzársku plavbu veľmi starostlivo a do všetkých podrobnosti pripravil. Prvou podmienkou úspechu bolo utajenie zámeru plavby. Za účel expedície bolo ohlásené hľadanie doposiaľ tajomnej Južnej pevniny a založenie anglických kolónii v doposiaľ nezabraných častiach Južnej Ameriky.
    Výpravu financovali niekoľkí vplyvní anglickí šľachtici, Drake a kráľovná Alžbeta, ktorej podiel bol zatajený. V období príprav, rozšíril Drake ďalšiu vymyslenú správu, že sa chystá plávať do egyptskej Alexandrie. Taktiež sa tajne odobral do Portugalska, kde zisťoval podrobné informácie o Magalienšovej plavbe. Po jeho návrate do Anglicka prípravy vrcholili.
    Drakeová flotila sa skladala z piatich lodí, z ktorých najväčšia bola admirálska galeóna Pelikán, ktorej sám velil. Na palubách bolo 164 mužov, z ktorých ale len jeden vedel smer a účel plavby a tým bol Francis Drake.
    Začiatok plavby nebol šťastný. Loďstvo vyplávalo 15. Novembra 1577 z juhoanglického Plymouthu, no zakrátko sa dostalo ešte pri pobreží do prudkej búrky a poškodené sa muselo vrátiť k prevedeniu nutných opráv. Druhýkrát expedícia vyplávala 13. Decembra a flotila bez ďalších ťažkostí oboplávala oblúkom okolo Pyrenejského polostrova na juh. Keď lode minuli Gibraltársky prieliv, bolo všetkým jasné, že údajná plavba do Alexandrie bola len zastieracím manévrom. Nikto však nevedel čoho. Pri Kapverských ostrovoch Drake prepadol a vyplienil dve portugalské obchodné lode, z ktorých jedna viezla bohatý náklad najrôznejšieho tovaru určeného do portugalských kolónii v Brazílii. Okrem toho sa na palube nachádzal kapitán da Silva, ktorý bol jedným z najskúsenejších portugalských lodivodov na zámorských linkách do Južnej Ameriky. Preukázal Drakeovi neoceniteľné navigátorské služby. Počiatkom februára 1578 vyplávala flotila smerom na juh do Brazílie. Plavba cez Atlantik trvala 6 týždňov a potom pokračovali ďalej na juh v dostatočnej vzdialenosti od brehov Brazílie, na radu da Silvy, ktorý ich varoval pred portugalskými vojnovými plachetnicami. Až začiatkom apríla sa výprava dostala do bezpečnejších vôd a Drake sa rozhodol vplávať hlboko do ústia mohutnej rieky La Plata. Tam naprali zásoby a urobili nutné opravy lodí, pričom jednu museli spáliť. Medzi mužstvom prevládala chmúrna nálada a posádka sa rozdelila na dva tábory. Jedni sa chceli vrátiť späť, druhí chceli pokračovať v plavbe. Vtedy im už bolo totiž jasné, že sa blížia k nebezpečnému Magalhaesovmu prielivu, no ďalšie Drakeové plány posádke neboli ešte stále jasné.
    K Magalhaeosovmu prieplav výprava doplávala 20. Augusta 1578. Po prepade domorodcov, musela byť zničená ďalšia loď. Pred vyplávaním sa rozhodol Drake premenovať svojho Pelikána na Zlatú laň – Golden Hind. Nebezpečnú úžinu preplávali lode za 17dní a na jeho západnej strane ich už vítal rozbúrený Tichý oceán. Víchry zahnali lode na stovky míľ na juhovýchod a búrka znamenala skazu pre ďalšiu malú plachetnicu s 29 mužmi. Po búrke ktorá trvala dlhých 7 týždňov, Zlatá laň zakotvila na ostrove blízko mysu Horn – najjužnejšieho cípu Ameriky. Behom búrky a mnohých márnych snách zakotviť na aspoň trocha chránených miestach sa stratila posledná družka Zlatej lane, druhá najväčšia plachetnica výpravy – Alžbeta. Táto plachetnica po strate kontaktu so Zlatou laňou sa pod tlakom posádky vrátila späť do Anglicka. Čím však nepotešili anglickú kráľovnú ani admiralitu.
    Počas svojej plavby dospel Drake aj k menšiemu zemepisnému objavu, ktorý bol síce náhodný ale dôležitý – išlo o to, že Ohňová zem je len skupinkou ostrov a nie súčasťou veľkého neznámeho južného svetadielu, ako sa do tej doby domnievali európski moreplavci a geografi.
    Po prečkania ďalšej búrky a po zotavení posádky, Drake pokračoval vo svojej plavbe na sever. Keďže v týchto vodách boli útoky pirátov a korzárov ojedinelý, Drakeov útok na veľké španielske nákladné lode v decembri 1578 bol nečakaný a prekvapivý. Angličania sa zmocnili bohatého nákladu vína, potravín, cédrového dreva a hlavne značného množstva zlata. Celá táto korisť bola taká veľká, že stačila pokryť Drakeové náklady na expedíciu včetne malého zisku. Avšak Drake brilantne využíval všetkých svoje pirátske skúsenosti a plienil jednu španielsku loď za druhou. V peruánskom prístave v Lime zajal 30 španielskych lodí z ktorých preložili všetko cenné na Zlatú laň. Nakoniec Drake dostihol a dobil aj veľkú španielsku galeónu s nákladom striebra, zlata a ďalšieho vzácneho tovaru, ktorý prekonal všetky jeho pirátske očakávania.
    Keď bola korisť viac než dostatočná, začal Drake zvažovať nad návratom do Anglicka. Keďže všetky španielske lode, ktoré Drake olúpil trúbili na poplach – celá ich flotila vojnových lodí sliedila pozdĺž juhoamerického pobrežia, aby ho dopadla. Preto Zlatá laň, po krátkej zastávke v Severnej Amerike, zamierila na sever. Drake zvažoval o objavení severného prielivu do Atlantického oceánu, ale po dosiahnutí zemepisnej šírky na ktorej dnes leží San Francisko, sa tohto plánu vzdal a rozhodol sa pre plavbu cez Tichý oceán. Predtým zabral pre svoju kráľovnú časť pobrežia a územie nazval Nové Anglicko.
    Drake viedol Zlatú laň cez Tichý oceán smerom na Moluky. Podobne ako Magalhaes nemal k dispozícii mapy, lodivoda ani vlastné skúsenosti z plavby v tých končinách Pacifiku. Avšak expedícia bola na dlhú plavbu dostatočne pripravená.
    Po dvoch mesiacoch plavby od brehov Severnej Ameriky narazili na prvé tichomorské ostrovy a počiatkom novembra 1579 Zlatá laň dorazila do Ternate, hlavného mesta Molúk. Tam ešte Drake nakúpil niekoľko ton korenia, ktoré sa mu ešte zmestilo do koristi a po nutnom odpočinku a opravách svojej spoľahlivej plachetnice sa vydal na plavbu do Európy po rovnakej trase ako Magalhaesova Victoria.
    Korzár Francis Drake ukončil svoju dlhú, nebezpečnú a slávnu cestu 26. Septembra 1580 v prístave, z ktorého vyplával, v Plymouthe. Na počesť hrdinov sa rozozneli všetky zvony, ktoré zvonili celý deň.
    Kráľovne Alžbete pripadla tretina koristi, Drake získal najväčší podiel, ktorý z neho urobil jedného z najbohatších mužov kráľovstva. Okrem toho, bol za svoje zásluhy pasovaný kráľovnou Alžbetou do šľachtického stavu.
klikni pre zväčšenie