iepposky lodiar Jean Ango podporoval pirátskych náčelníkov a urobil si z toho výnosnú živnosť. V jeho službách lovil aj  Jean Fleury (pre Španielov Juan Florin), rodák z romantíckého normándského prístavu Honfleur. Mal dobrý nos, vedel korisť zaňuchať a vedel ju aj získať. Keď sa v auguste roku 1521 západne od Azorských ostrovov vynorili tri karavely, dal na všetkých  siedmich lodiach vztýčiť španielske vlajky. Oklamaní Španieli prišli neskoro na to, že guľky a meče sú francúzske. Cristóbal de Tápia síce rozkázal otvoriť klietky a vypustiť proti pirátom jaguáre, ale šikovný Jean Fleury zahnal dravce horiacou hlavňou proti zdesenej španielskej posádke. Vojaci, čo sa nezľakli ani jedovatých indiánskych šípov, ani dymu sopky Popocatepetl, ani obsídianových budzogáňov aztéckých bojovníkov a ich tisícnásobnej prevahy, skákali do mora pred šelamami, ktoré ich mali brániť. Bolo v tom čosi symbolické.
    Jean Fleury zajal dve z troch karavel vezúcich piaty ,,kráľovský diel" koristi Hernanda Corteza, čiže poklady aztéckeho vladára Montezumu II. Boli to zlaté výrobký veľkej hmotnosti a nesmiernej umeleckej ceny, smaragdová pyramída so základňou väčšou ako dlaň, drahocenné látky  a ešte drahocennejšie námorné mapy a správy, ktoré Cortez posielal svojmu panovníkovi. Filip II. protestoval, ale František I. sa vyhováral: Čo mám robiť, keď Jean Argo má viac lodí ako ja?
    Bola to pravda: v XVI. storočí a ešte dlho po ňom nejestvovalo vojenské námorníctvo. František I., aby posilnil svoju námornú moc, neváhal sa spojiť so samým antikristom Chaireddinom, prvým pirátom samého sultána a pozvať ho na demonštratívnu návštevu do Marseille. Francúzsky kráľ však vedel, že jeho námorná moc sa bude môcť v budúcnosti opierať len o vlastné sily. Urobil to, čo pred ním Vysoká porta a čo po ňom urobí aj rakúsko - uhorský dvor a navýraznejšie anglická Alžbeta: za základ svojej námornej sily si zvolil pirátov. Preto podnikanie Jeana Anga nielenže toleroval, ale aj náležite odmenil: povýšil dieppskeho lodiara do šľachtického stavu.
    Jean Argo si naverboval najlepších normandských a bretónskych kapitánov. No nezatváral dvere ani pred inými mornármi. V jeho službách francúzsky rodách Jean Fonteneau, ,,adoptívny" Portugalec pod menom Jean Alphonse de Saintonge viedol roku 1529 výpravu až na Moluky. Na výprave sa súčastnil aj Jean Parmentier, v tom čase známy renesančný vzdelanec a básnik. S literatúrou mal do činenia aj ,,veľký kombinátor" Alphonse. Spísal knihu Cosmographia, ale ukázalo sa že ide o plagiát. A tak Alphonsova sláva zostala iba v tom, že významne narušil monopol portugálskeho obchodu s korením. 
   Pirátski kapitáni ako Jean Fain a najmä Jean Fleury, ktorý zajal do sto päťdesiat španielských lodí, nahonobili Jeanovi Angovi také bohatstvo, že  si mohol pri Dieppe vystavať sídlo podobné najbohatším šľachtickým zámkom. Jeana Fleuryho postihol osud väčšiny pirátov. Roku 1527 ho zajal kapitán Perez de Irizar pro myse Finisterre. Podľa nariadenia Karola V. doplavil piráta k najbližšiemu súdu, čo bolo v Colmenar de Arenas a tam ho dal popraviť. Len čo sa o tom dieppsky   lodiar dozvedel, usporiadal v uliciach mesta veľkú demonštráciu s alegorickým sprievodom zobrazujúcim zvlčilosť španielskych a portugálskych kupcov. Táto alegorická prírpava slúžila na tom aby vybičovali vášne posádok, ktoré Jean Ango vysielal na odvetnú akciu. Niekoľko desiatok jeho lodí zablokovalo Lisabon a Francúzi po niekoľko týžňov zbíjali pobrežné i vnútrozemské osady.
   Lode priniesli Jeanovi Argovi bohatstvo, lode mu ho i vzali. František I. urobil z lodiara viceadmirála a vzápätí ho poveril zorganizovať veľkú výpravu proti Anglicku. Pravda - lode, ľudí ani peniaze mu nedal (titul viceadmirála predsa niečo stojí). Jean Argo poctivo pripravil veľkú flotilu so sto päťdesiatimi plavidlami, vyzbrojil ju a vystrojil schopnými posádkami. Keď bolo všetko hotové - francúzsky panovník zrazu chystanú inváziu odvolal. Ktosi však prípravy musel zaplatil a ten ktosi bol Jean Argo, kedysi obyčajný lodiarm ale boháč, potom viceadmirál, ale skrachovanec.