red donucovacími štátnymi mocami sa piráti bránili aj utváraním väčších spoločenstiev. Podoba týchto pirátskych bratstiev sa menila. Kdesi na začiatku boli kilikijské obce rímskych čias a na konci jedinečný pokus kapitána Missona a mnícha Caracciola ustanoviť bratské spoločenstvo osnované na Utópii Thomasa Moore sedemdesiat rokov pred Veľkou francúzskou revolúciou, hlasujúcou Liberté, Égalité, Fraternité.
Aj keď sa jednotlivé družiny nedostali až po takéto ,,štátotvorné" snahy, rozhodne sa spravovali aspoň vnútornými zákonmi. V týchto časoch vládlo ešte len zvykové právo. Neskôr si aj piráti spisovali akési artikuly, na ktoré sa popri Biblii skladala prísaha. Pravdaže pod vztýčenou vlajkou.

Pirátske artikuly sa týkali predovšetkým kľúča, podľa ktorého sa mala deliť korisť. Boli však aj iné ustanovenia. Napríklad kapitán George Lowther zaviedol na svojej čiernej šestnásť delovej lodi Delivery (Dodávka) presné a prísne pravidlá. Pretože ,,litera scripta manet" (napísané ostáva), dal artikuly vpísať do Biblie. No aj tak každý z päťdesiatčlennej posádky musel recitovať naspamäť, že:

Kapitán má celé dva podiely, jeho zástupca jeden a pol, ranhojič, bocman (staršina mužstva), delmajster a tesár majú jeden a štvrť.

Ten, čo bude držať neohlásenú zbraň, alebo sa pri útoku na cudziu loď nejakej búchačky zmocní a neohlási ju, bude potrestaný podľa vôle kapitána a väčšiny posádky.

Ten, čo sa nezúčastni na nástupe, alebo chýba pri akcii, bude potrestaný podľa vôle kapitána a väčšiny posádky.

Ten, čo na dobytej lodi nájde akékoľvek zlato, striebro, drahokamy alebo iné cennosti a do dvadsiatich štyroch hodín to neoznámi bocmanovi, bude potrestaný podľa vôle kapitána a väčšiny posádky.

Ten, čo bude pristihnutý, že zašantročil, ukryl alebo inak spreneveril akúkoľvek hodnotu od jediného šilingra navyše, bude potrestaný podľa vôle kapitána a väčšiny posádky.

Ten, koho postihne nešťastie a stratí v boji ruku alebo nohu, dostane odmenu stopäťdesiat funtov šterlingov a bude mať trvalé miesto v posádke.

Ten, čo prvý uzrie plachtu, dostane najlepšiu pištoľ alebo inú ľahkú zbraň s právom nosiť ju na palube.

šte prepracovanejšie zákony určil Bartholomew Roberts, ktorý sa stal pirátom proti svojej vôli. Ako kapitána plachetnice ho zajal pirát Howel David.

Robertsove artikuly:

Každý člen posádky má na zhromaždení právo hovoriť a hlasovať, takisto má právo na čerstvé potraviny a pálenku, užívanie tohto práva však nemá byť v rozpore so záujmami celej posádky.

Každý musí presne a spoľahlivo plniť rozkazy veliteľa a určené povinnosti, kto pri získavaní koristi zatají čo i len jeden toliar v peniazoch, vzácnych kovoch alebo inom tovare - toho stihne marooning (to značilo vysadenie na pustom ostrove alebo pobreží s jednou strelnou zbraňou, jednou čutorou vody a jedným mešcom pušného prachu). Okradnutie kamaráta sa tresce vysadením v najbližšom prístave.

Nik nesmie hrať karty alebo kocky o peniaze, zakázaný je aj akýkoľvek iný hazard.

Fajčenie a narábanie s otvoreným ohňom (fajky, sviečky a podobne) musí prestať o ôsmej večer.

Nosiť pištole, dýky a iné zbrane sa povoľuje len v čase služby.

Nik nesmie priviesť na palubu chlapca (!) alebo ženu, kto sa prehreší proti tomuto nariadeniu, pôjde cez palubu.

Kto v čase boja opustí loď alebo určené miesto, potresce sa smrťou alebo marooningom.

Zakazujú sa vzájomné bitky, súboje môžu byť len za účasti bocmana. (Pri súbojoch sa zvyčajne siahlo k pištoliam, súperov postavili k sebe chrbtom, na bocmanov povel vykročili, urobili predpísaný počet krokov a na ďalší bocmanov povel sa otočili a ihneď mohli strieľať, ak nebolo zásahu, dostali súperi nože a bojovali ,,do prvej krvi" - víťazom bol ten, kto prvý poranil soka.)

Nik nesmie opustiť loď a usadiť sa skôr, ako bude mať tisíc libier, kto stratí končatinu, alebo sa inak stane invalidom, dostane zo spoločnej pokladnice osemsto toliarov.

Kapitán a jeho zástupca dostávajú po dva diely, lodný tesár, delmajster a bocman pol druha a dôstojníci jeden a štvrť podielu.

Hudobníci majú voľno v sobotu.