lovo pirát je z gréckeho peirates, odvodené od peiran - pokúsiť sa, dosiahnuť (t.j. korisť na mori). Z toho vzniklo latinské pirata, takže si môžete zacitovať najokrídlenejšiu (ale i najkrajšiu) definíciu pochádzajúcu od Ciceróna z diela De officiis: "Pirata hostis genreis humani" - Pirát je nepriateľ ľudského rodu.

O päťsto rokov (1499) pápež Alexander VI. vydal bulu In cena Domini (Na hostine Pána), v ktorej hrozí exkomunikáciou z cirkvi nielen heretikom, ale aj pirátom. Za piráta sa pokladá ten, "kto bez splnomocnenia, alebo poverenia nejakou vládou vykonáva na mori lupičské remeslo". Z nášho hľadiska je to čudný názor: akoby bolo možné splnomocniť niekoho na zločin, akoby jestvovalo právo na výbojnú vojnu a teda na pirátstvo.

Rozdielne náhľady na pirátov však nevylučovali toto základné kritérium: pirátov pokladali za ľudí bez vlasti, resp. bez domovského práva, nepoužívali osobnú ochranu, nevzťahovalo sa na nich vojenské právo. Slovom - boli iusti hostes, nepriatelia práva.