ento bahamský ostrov si získal krátku, zhruba päťročnú slávu. V rokoch 1715 – 20 sa tu zabývali pirátske bandy, ktorým sa nechcelo plaviť do ďalekého Indického oceánu. Niektorí flibustieri dali jednoducho prednosť tunajším vodám, aj keď už dávno neboli také výnosné a okrem toho po nich išli nielen španielske bojové lode, ale aj anglické, francúzske a holandské koráby. V tejto situácii sa piráti pokúsili nadviazať na slobodnú republiku, ktorú si tí starší pamätali ešte z čias Tortugy alebo Jamajky. Túto myšlienku presadzoval hlavne Angličan Jennings. Snaženie skončilo, keď sa po piatich rokoch na obzore objavilo anglické bojové loďstvo. Guvernér Woodes Rogers, sám vyslužilý rytier šťasteny, ako si tiež piráti hovorili, sa na ostrove krátko rozhliadol a potom s bývalými kolegami rýchlo a tvrdo zatočil. Kto sa chcel polepšiť, dostal pôdu na obrábanie, kto bol tvrdohlavý, skončil na šibenici. Bola to jednoduchá, ale veľmi účinná metóda. A tak zanikla ďalšia pirátska základňa.