irátov, ktorých chytili a odsúdili za ich zločiny, stihol trest vo forme ,,tanca konopnej gigy". ,,Konopná giga" bol vlastne tanec smrti obesenca na konci konopného lana. Hoci piráti na túto tému radi žartovali, ich predstieraná odvaha sa tvárou v tvár šibenici zvyčajne rýchlo stratila. Pre väčšinu pirátov bol však nebezpečný život na mori oveľa väčším hazardom ako dostať sa do rúk kata. Iba málo z nich skončilo pred súdom a tí, ktorých uznali za vinných, často dostali milosť. Pre korzárov znamenalo zajatie iba uväznenie s možnosťou oslobodenia pri výmene zajatcov. Mnohí korzári sa však väzenia báli : trestnica bola zamorená chorobami a veľa z nich sa odtiaľ nikdy nevrátilo.

Katova slučka
Obesenie bolo pre pirátov tradičným trestom. Pri popravách v Anglicku alebo v niektorej jeho kolónii ich vešali vo chvíli vrcholiaceho odlivu. Konalo sa tak na znamenie toho, že zločiny pirátov spadajú pod jurisdikciu admirality. Posledné slová pirátov sa často zaznamenávali a zverejňovali sa na pobavenie publika.

Väzenie na lodi
Tieto plávajúce väzenia zaviedli  Briti v roku 1776. Väzenské lode kotviace v ústí rieky Temže sa spočiatku prerábali z námorných lodí   neschopných ďalšej plavby na otvorenom mori. Neskôr ich stavali špeciálne ako plávajúce väzenia. Vo väzenskej lodi bolo vlhko a nezdravo: dostať sa tam sa pokladalo za najtvrdší trest po treste smrti.

Väzenské poplatky
Zajatý pirát by podobnú samotku pokladal za luxusné ubytovanie. V 17. a 18. stor. boli väzenské cely preplnené až na prasknutie a iba ten, kto si mohol dovoliť podplatiť dozorcu, mal nádej žiť v lepších podmienkach. Väzni platili za sviečky, stravu a dokonca aj za právo dostať sa bližšie k slabému ohnisku, ktoré vyhrievalo vlhkú kobku.

Na konci povrazu
Podobne ako mnohé iné popravy, aj obesenie Steda Bonneta v roku 1718 bolo verejnou udalosťou. Obyvatelia Charlestownu na juhu Spojených štátov sa zhŕkli v lodenici na obľúbené divadlo. Voľakedy švihácky major Bonnet prosil guvernéra o milosť, ale jeho žiadosť bola zamietnutá.

Zanechaj nádej každý, kto vstupuješ
Cez takúto hrozivú bránu vstúpil William Kidd a ostatní piráti do známeho londýnskeho väzenia Newgate Prison. V tejto špinavej a prepchanej trestnici musel Kidd stráviť celý rok. Keď prišiel čas jeho procesu, už nebol schopný sa obhajovať.

Krutá výstraha
Vešanie Williama Kidda v roku 1701 prilákalo na londýnske popravisko davy ľudí. Keďže prvé lano prasklo, Kidda obesili až na druhý pokus. Podľa zákona admirality jeho telo potom prikovali ku stĺpu nad more, aby ho tri razy zalial príliv. Nakoniec telo natreli dechtom a ovinuté reťazmi vyvesili na útese v Tilbury. Tam malo slúžiť ako výstraha všetkým námorníkom ktorí sa plavili po rieke Temža.

Nebolo úniku
Aby piráti nemohli újsť, často im spútavali končatiny reťazmi. Pred prevozom do Anglicka strávil William Kidd zimu v roku 1699 v bostonskom väzení v okovách vážiacich vyše 7 kg.

Obesenec v reťaziach
Telá popravených pirátov často nechávali verejne visieť na šibenici na výstrahu ostatným. Telo bolo natesno zakované do železnej klietky, aby ho príbuzní nemohli zvesiť a pochovať. Odsúdenca zmerali ešte pred popravou a toho sa vraj piráti báli viac ako obesenia.