illiam Dampier bol na mori od štrnástich
rokov. V dvadsiatich obchodoval na Antilách a o päť rokov neskôr sa už so Sharpom
zúčastnil na onej známej neslávnej plavbe. Keď sa osamostatnil, krížom-krážom
brázdil Tichý oceán. Veľmi dobre poznal vody, prístavy a lode medzi Tchaj-wanom,
Austráliou a Filipínami. Zo svojich dvanásťročných potuliek po tropických moriach
doniesol si však do Anglicka len jedného od hlavy po päty tetovaného Malajčana a
hŕbu cestovných zápisov. Malajčana chodil ukazovať po jarmokoch. Rukopisy ukázal raz
londýnskemu vydavateľovi a ten ich vytlačil v troch zväzkoch pod názvom New voyage
round the World (Nová cesta okolo sveta).
Podobné svedectvo o svojich
cestách zanechal aj francúzsky flibuster Ravenau de Lussan. Jeho lodný denník z rokov
1684 - 1688 je pestrým obrazom každodenného flibusterskeho života. Lussan operoval v
tradičnom pirátskom eldoráde - v oblasti Panamskej šije a malých ostrovov Strednej
Ameriky. Z času na čas vyplienil také mestá ako Leon, Granada, Guayaquil, Tehuantepec.
Po víťazstve s obľubou zhromažďoval miestne obyvateľstvo do kostola, kde muselo
spoločne s pirátmi spievať slávnostné Tedeum. Aj pri útokoch si potrpel na bojovú
nádheru. Oddiely viedol za burácania bubnov, piskotu píšťal, nad hlavami vlajky a v
ústach výkriky: Vive le roi! (Nech žije kráľ!).
V zostave Dampierovej flotily bola aj fregata
Cinq Ports (Päť prístavov), kde bol kormidelníkom Alexander Selkirk. Zjari roku 1704
pri návrate do Atlantiku sa zastavila na súostroví Juan Fernandez. Kormidelník sa
poharkal s kapitánom Stradlingom a keď nemohol uniknúť hrubým urážkam a posmechu,
vyhlásil, že radšej zostane na pustom ostrove, akoby sa mal plaviť na takej strašnej
škatuli. Kapitánovi to bolo vhod a dal vysadiť Selkirka na ostrove Más a Tierra
(Bližší k pevnine).