a hrdinu pokladalo Anglicko Johna Hawkinsa,
ktorý sa obratne zamiešal do španielskeho obchodu s černochmi.
Černochov, lacné pracovné
sily, potreboval najmä Nový svet, lebo domorodí Indiáni neboli súci na ťažké
práce v baniach a na plantážach. (Pritom majme na pamäti, že za päťdesiat rokov
Španieli v Karibskej oblasti vykántrili domorodcov takmer do nohy.) V Guinei sa platilo
za jedného černocha od päť do desať libier, v Novom svete mal už päť až
desaťnásobnú cenu. V Afrike sa zvyčajne neplatilo peniazmi, ale kubánskym rumom,
ktorý stál bagateľ. Na černochov sa poriadali celé poľovačky - aj so psami. Nalovil
ich teda aj John Hawkins a šiel predať do Ameriky. Španieli sa obchodu s donom
„Juanom Aquinesom” vzpierali, lebo by tým boli prekročili platné kráľovské
nariadenie o výhradnom monopole španielskych lodí na dovoz černochov do Nového sveta.
Anglický otrokár im však nedal dlho rozmýšľať. Použil argumentum baculinum
(argument sily) - lodné delá. Len čo obchod uzavrel, spokojne sa odplavil domov.
Ďalší otrokári a
piráti neboli už takí skromní.
John Hawkins bol ešte zo starej
školy. Posádky jeho lodí sa museli každé ráno schádzať na spoločné modlenie a
čítanie z biblie. Pritom išlo o samých vyberaných námorníkov, tvrdých chlapov.
Šikovnosťou a dôvtipom medzi nimi vynikal pomenší ryšavý syn protestantského
kazateľa z Tavistocku - Francis Drake. Bol s Hawkinsom aj na jeho tretej výprave, ktorá
sa pri San Juan de Ulúa, ostrovnej pevnosti neďaleko Vera Cruzu, dostala do úzkych.
Prekvapili ju rýchle plavidlá guarda costas a obkľúčili pevnou obručou. Veliteľ
strážnej eskadry si bol taký istý dobytím desiatich anglických lodí, že sa šiel
pred „doťuknutím” celej akcie spokojne vyspať. Na úsvite nastal poplach. Oproti
línii guarda costas sa šinuli fire-ships - horiace zápalné lode. Ak sa Španieli
nechceli vydať napospas požiaru, museli obruč rozovrieť. A práve cez tú trhlinu
unikli dve anglické plavidlá. Jedným bola Hawkinsova Minion (Miláčik) a druhým
Judith, na ktorej po kapitánovej smrti prevzal velenie Drake.