tal sa pirátom proti svojej vôli. Ako kapitána nákladnej plachetnice ho zajal pirát Howel Davis. Vyhrážkami a sľubmi prinútil Robertsa vstúpiť do svojej bandy. Na guinejskom pobreží sa Davis aj so spoločníkmi vybral za portugalským guvernérom. Predstavil mu kompánov ako anglických šľachticov na výskumnej ceste. Piráti sa na urodzených ľudí správali prihrubo a podozrivo. Obozretný guvernér ich dal pre každý prípad na konci obeda, keď sa podával múčnik, zmasakrovať.
     Velenie prešlo na Robertsa, ktorý všetkých prevyšoval skúsenosťami a inteligenciou. Úplne sa vymykal spomedzi pirátov aj tým, že bol zbožný a pil iba čaj. Smrť človeka, ktorý z neho spravil piráta, pomstil po pirátsky. Nečakane sa priplavil k Princovmu ostrovu, dobyl guvernérovo sídlo, vybil všetko do nohy a mesto vyraboval. Od tej chvíle pásol hlavne po portugalských lodiach medzi Brazíliou a Guineou. Na pobreží Bahie sa vrhol doprostred štyridsaťdvačlenného konvoja, niekoľko lodí potopil a piatich sa zmocnil. Potom sa presunul na Antily, no nikde sa dlho nezdržal, takže bol nepolapiteľný. Na prístavy útočil ako Lussan za zvuku bubnov a trúb, s hrdo vztýčenou čiernou vlajkou, na ktorej si kostlivec pripíja s námorníkom.      Roberts dbal aj na osobnú parádu. Nosil plášť z purpurového damašku so zlatými kvetmi, širokánsky klobúk s červeným perom a na krku zlatú reťaz s diamantovým krížom. Pištole mal v hodvábnych puzdrách, zo šable viseli farebné stuhy. Na piráta bol prihumánny:
Dobyté lode iba raboval a potom hneď vrátil ich kapitánom. Za celé roky pirátčenia sa nenaučil piť „pirátske mlieko” - rum. Žiaľ nebolo v jeho moci zakázať alkohol aj posádke. Pri myse Lopez v rovníkovej Afrike prepadli dve anglické vojenské fregaty Robertsov koráb Fortune Royal (Kráľovské šťastie). Robertsova posádka práve oslavovala jedinečné jubileum v dejinách pirátstva - štyristo dobytých lodí - a spila sa na mol. Angličania mali ľahkú robotu. Roberts bojoval ako lev, no guľka do hrdla ho zrazila na palubné zábradlie. Skôr ako stratil vedomie, rozkázal, aby ho zvrhli do mora. Z jeho posádky zostalo nažive len päťdesiat chlapov, lež aj tí čoskoro pošli. Po krátkom súde ich obesili na pláži Zlatonosného pobrežia.