zostave Dampierovej flotily bola aj fregata Cinq Ports (Päť prístavov), kde bol kormidelníkom Alexander Selkirk. Zjari roku 1704 pri návrate do Atlantiku sa zastavila na súostroví Juan Fernandez. Kormidelník sa poharkal s kapitánom Stradlingom a keď nemohol uniknúť hrubým urážkam a posmechu, vyhlásil, že radšej zostane na pustom ostrove, akoby sa mal plaviť na takej strašnej škatuli. Kapitánovi to bolo vhod a dal vysadiť Selkirka na ostrove Más a Tierra (Bližší k pevnine). Päť rokov naháňal kormidelník Selkirk divé kozy, zbieral plody a čakal na vyslobodenie.
     Jeden pirát ho do tohto stavu uvrhol, druhý ho z neho dostal. Boli to plachty lode Duke (Vojvoda), ktoré 12. februára 1709 vtisli Selkirkovi do očí slzy radosti. Po návrate do Londýna Selkirk spísal svoje zážitky, no vydať sa mu ich nepodarilo. Ukázal ich Danielovi Defoeovi a ten z hrubej námorníckej suroviny vytvoril nesmrteľného Robinsona. (Nechýbajú ani názory, že pirátsky autor kapitán Johnson je totožný s Danielom Defoeom.)
     Veliteľom lode Duke bol Woodes Rogers, rodák z anglického prístavu Poole. V čase Selkirkovho vyslobodenia mal už za sebou niekoľkoročnú pirátsku činnosť. Na tejto plavbe, ktorú financovali bristolskí lodiari mal aj druhú loď - Duchesse (Vojvodkyňa). Počas výpravy sa spojil s Williamom Dampierom a prijal ho za kormidelníka vo chvíli, keď veľký svetobežník stratil vlastné plavidlo. Na vrub Woodesa Rogersa padá ekvádorský prístav Guayaquil a niekoľko portugalských kolónií v Brazílii. Pri ich dobývaní prišiel o život jeho brat John. Woodes Rogers ho mal veľmi rád a vypomstil sa na Španieloch: zhabal veľký „strieborný” galeon a znova sa vydal do Pacifiku.
     Inak ani nemohol, lebo v Atlantiku už pirátom ruže nekvitli. Psie časy nastali po roku 1697, po uzavretí Rijswijckého mieru. V doložke zmluvy sa hovorilo veľmi výrečne: pacifikovať pirátov za každú cenu. Proti princípu stredovekého práva neistého či uzavretého mora (mare clausum) sa už dlhšie presadzovala zásada „mare liberum”, mora bezpečného, otvoreného pre slobodné obchodné podnikanie kdekoľvek a kýmkoľvek. Právnicky to sformuloval najmä Holanďan Hugo Grotius v spise De iure belli ac pacis (1625).