edzinárodná konferencia v Paríži roku 1856 sa rozhodla pokladať za pirátstvo:

Násilnosti súkromných lodí proti iným lodiam, ako aj odcudzenie lode alebo jej nákladu.

Konanie jednotlivcov alebo skupín ľudí (nech sa na loď dostanú zvonku, alebo sa zmocnia plavidla ako členovia posádky či cestujúci), ktorí nútia posádku viesť plavidlo v rozpore s programom plavby.

Útoky vojenských plavidiel na lode neutrálnych štátov s výnimkou lodí, ktoré pašujú zbrane.

Za pirátske lode sa pokladajú aj tie, ktoré:

            a) slúžia otrokárstvu, čiže obchodu s ľuďmi
            b) neplavia sa pod nijakou vlajkou
            c) alebo navztyčujú vlajku im náležiacu

edna zo štyroch konvencií OSN o morskom práve, prijatá v Ženeve 29.5.1958, vyhlasuje za pirátstvo aj:

Vykradnutie lode s použitím alebo bez použitia vlastného plavidla a to tak na voľnom mori, ako aj vo vodách podliehajúcich jurisdikcii niektorého štátu.

Všetky akty dobrovoľnej účasti na čine uvedenom v prvom odstavci.

Takisto aj povzbudzovanie a nabádanie k činnosti uvedenej v prvom odstavci.