edzinárodná
konferencia v Paríži roku 1856 sa rozhodla pokladať za pirátstvo:
Násilnosti
súkromných lodí proti iným lodiam, ako aj odcudzenie lode alebo jej nákladu.
Konanie
jednotlivcov alebo skupín ľudí (nech sa na loď dostanú zvonku, alebo sa zmocnia
plavidla ako členovia posádky či cestujúci), ktorí nútia posádku viesť plavidlo v
rozpore s programom plavby.
Útoky
vojenských plavidiel na lode neutrálnych štátov s výnimkou lodí, ktoré pašujú
zbrane.
Za pirátske
lode sa pokladajú aj tie, ktoré:
a) slúžia otrokárstvu, čiže obchodu s ľuďmi
b) neplavia sa pod nijakou vlajkou
c) alebo navztyčujú vlajku im náležiacu
edna zo
štyroch konvencií OSN o morskom práve, prijatá v Ženeve 29.5.1958, vyhlasuje za
pirátstvo aj:
Vykradnutie
lode s použitím alebo bez použitia vlastného plavidla a to tak na voľnom mori, ako aj
vo vodách podliehajúcich jurisdikcii niektorého štátu.
Všetky akty
dobrovoľnej účasti na čine uvedenom v prvom odstavci.
Takisto aj
povzbudzovanie a nabádanie k činnosti uvedenej v prvom odstavci.